...Je to poriadne veľa rokov napriek tomu, že ma môj muž nikdy nepožiadal o ruku...

Nestihnem ani poriadne rozoslať CVka a už mi zvoní mobil. Agentúra, nechám slečnu chvíľu hovoriť a vysvitne, že zastupuje softwareové firmy.

Už minulý rok som si hovorila, pracujem príliš dlho pre jednu firmu, to už nevyzerá dobre v profesnom životopise. Už tu nemám výzvy...

...urobím radosť môjmu mužovi. Vstanem skôr ako on (ako obyčajne) a urobím mu na raňajky vajíčkový šalát s domácou avokádovou majonézou...

...Ja, tisíc myšlienok v hlave, zabudnem sa zapásať. Po chvíli mi môj muž vraví: „Nemáš pás ?? Svieti mi kontrólka.“ ...

Bol krásny slnečný deň, normálne leto. No nie zas 30 – 40°C ako na Slovensku, silných 20 – 25°C, ale treba sa tešiť aj tomu tu na ostrove...

..zrazu príde za mnou kolega z iného tímu a hovorí: "Mám na linke Maďara, láme angličtinu, vôbec neviem čo chce, nechceš si s nim pokecat ?"

Výnimočne sa pýtam môjho muža, aký koláč mám urobiť na víkend. Má možnosť si vybrať z môjho bohatého portfólia zákuskov bez cukru a múky...

Každý rok nám Facility management perfektne vyzdobí interiér firmy. Tak je tomu aj teraz...

Neznášam už toto predvianočné nakupovanie keď sú shoppingy plné ľudí, každý sa len moce, ale predsa len ideš, lebo musíš...

Nemôžete žiť v Írsku a úplne ignorovať Halloween, teda môžete, ale prečo? Halloween vymysleli Íri, je to ich najviac oslavovaný event...

... Neviem kto z nás to už vymyslel, jednoducho sme sa dohodli že ideme na výlet loďkou na blízky ostrov, myslím že to bol ostrov Brač....

...oznámil mi, že má chuť na poriadnu prechádzku. Spozorniem, lebo viem o jeho slabosti na túry, tak sa ho pýtam: “Ako veľmi poriadnu?"...

Otvorím oči a môj muž uprene kuká na mňa. A hneď prvá veta: „Ty si ako mohla spať celú noc akoby sa nič nedialo?!“

Kapitán sa nám prihovára lodným rozhlasom: „Nemohli sme vyplávať na more z dôvodu veľmi silného vetra a veľkých vĺn...

...pozrieme z okna – vplávali sme do prístavu Piraeus Port, Atény, úžasné. Kotvíme, v tom momente prichádza asi 30 gréckych taxíkov...

Zobudíme sa ráno o 9:00 na čudné drglotanie, trasie celú loď...

Druhý deň na lodi, ešte stále sme nepreliezli celú, ale našli sme už pasáž s butikmi - najviac času stráveného v klenotníctve...

Po všetkých tých nervoch s prípravami a balením, pochybnostiach či nebude meškať let, či to stihneme včas do prístavu..

Skypujem s mamou, oznamujem, že ideme na víkend k Atlantiku. Mama ešte zadá kontrolnú otázku: „Do Ameriky?“