Druhý deň na lodi, ešte stále sme nepreliezli celú, ale našli sme už pasáž s butikmi - najviac času stráveného v klenotníctve (Dodi checkol Rolexy 2x). Vieme kde sú bary, reštiky a ja fitko, Dodo našiel aj lezeckú stenu a sauny... Čakanie na Kotor pri bazénoch, vkuse otravujú so šampanským, proseccom, cocktailami... nedá sa nepiť. Jeden chlapík tlači vozík s drinkami, každého vola Sunshine a nalieva a rozdáva.... O 12:00 vidíme pevninu prvý krát. Máme asi ešte 2 hoďky. Rýchlo sa ideme najesť do denného baru na streche pred výletom. O tomto čase je to prekvapivo plno ľudí, asi mal každý ten istý nápad ako my. Sadli sme si k milému páru, starí asi ako my, rozprávame sa s nimi. Ja sa vypytujem, oni sa usmievajú, prikyvujú. Potom ma napadne a pýtam sa: „Do you speak English?“ A oni že: „No, no“ , že fasa sme si pokecali, myslím si. Pýtame sa pekne pomaly: „Where are you from?“ A oni hrdo že: „Germany“. Nateraz koniec konverzácie.
Nastupujeme do člnov, plavíme sa na pevninu, mestečko maličké v podstate je to Chorvátsko, moceme sa po starobylom centre, všade spia v chládku mačky (niektorí odvážni turisti ich hladkajú - no comment) ... dáme kávičku, trochu z toho ich kopca, ale veľmi pečie... našli sme si radšej malú pláž, málo ľudí - super, kúpeme sa, voda je skvelá. Ak by sme tu nechceli stráviť celé dni na pláži, neviem si predstaviť čo by sme tu robili viac ako jeden deň, takže „ back to the boat to get fun“.
Fancy večera, 3 chody, po druhom chode sme dopili pohár vina, pribehne čašník a hovorí: „Ďalšie víno je už na ceste, netreba sa báť.“ Dodi hneď odpovedá: „You are my hero!“.
Zmeškali sme vystúpenie Cirque du Soleil, nevadí, pri jednom bare už hrá živá kapela, síce biela, ale speváčka je neskutočná (Ruska)...
Pôjdeme ešte checknut Nigh Club na 11.poschodí, DJ vyzerá dobre - teda že vie čo robí...
Comments