Zobudíme sa ráno o 9:00 na čudné drglotanie, trasie celú loď. Roztiahneme závesy - sme v prístave. Buď sme brzdili alebo kotvili, who knows.... Takže obliecť, umyť, raňajky a go - Korfu čaká. Vystúpime z lode, vyzerá to dobre, hovorím: „Krajšie ako Capanegro (Montenegro dostalo novu prezývku). Cieľ: Centrum mesta. Ja pripravená, domáce úlohy urobené dávno pred dovčou, presne viem kde treba ísť, čo treba vidieť, ako sa tam dostať. Berieme si prvý taxik v prístave, taxikár ma prekvapilo slušnú angličtinu, vypytuje sa, ústa sa mu nezatvoria. Dodi sa ho pýta: „...a BTW kríza ako ?“ a on sa osopí na nás: „Aká kríza? Čo chceš vedieť? Vy musíte makať, aby ste zarobili a zaplatili drahú dovolenku u nás, my ráno vstaneme a ideme na pláž, my máme dovolenku každý deň“. Myslím si - OK, aj tak sa dá, lazy bastard...
Sme v centre, prechádzame sa uličkami, checkujeme obchodíky, kupujeme suveníry, dáme kávu, vytiahnem poctivo stiahnutú mapu a ďalší ciel je Esplanada, ževraj najkrajšia na celom ostrove. Za ňou hneď musí byť stará pevnosť Paleo Frourio s úžasným výhľadom na ostrov. Mapa vraví, že už sme v Esplanade no my nič nevidíme. Dodo sa na mne baví, že moja mapa nejako nefunguje ...OK, tak ideme ďalej, pred nami pevnosť, super, tak aspoň toto vyšlo. Neklamali, síce trochu treba šlapat do kopca a štverať sa, ale výhľad neskutočný, skoro na celý ostrov. Tak sa obzerám, všetko vidím pod nami, čumím do mapy a ta vydrganá Espanada je pod nami, dvakrát sme ju prešli. Ja som si myslela, že je to zastávka MHD a pár stromov. OK, tak aký *shit* musia byť potom ostatné parky tu na ostrove keď toto má byť naj? Vďaka výhľadu presne vidíme kde sú pláže a čo je tu ešte zaujímavé, takže mapu už môžem zahodiť, ide sa... Našli sme si skvelú, upravenú plážičku s lehátkami, barom a reštikou. Hudba hrá, schody do vody, voda čistá a teplá, vlny tak akurát – Heaven, tu strávime zvyšok dňa. Vraciame sa večer na loď, Dodi mi vravi: „ Aha, tvoj čierny kamoš“. A ja že: „V živote som ho nevidela“. Môj muž s rehotom: „Včera si s ním tancovala v Nigh Clube na streche“ . Vyhováram sa: „hmmm... bola tam dosť tma, vtedy su títo afroameričania všetci na jedno kopyto“.
Po večeri ideme do nášho obľúbeného baru, ževraj Rock n Roll večer, Bill Clinton hrá na saxafón, čašníčka, už kamoska, volá na Doda: „You behaving yourself?“ Dodo jej naspät:“ I`ll keep an eye on you“. Sedíme pri bare, príde chlapík a so silným dublinským prízvukom si objednáva Budweiser, barman mu podáva fľašu vody. Chlapík čumí ako puk a hovorí s vážnym ksichtom: „Nechcel som sa umývat!“ My rehot a môj muž mu vravi: „Ty musíš byť Ír!“ A on že:“ Ako vieš?“ Vysvetlíme mu, že žijeme v Dubline. Záblesk v jeho očiach, v tej sekunde sme BFF. Barman mu stále nerozumie ani slovo, prekladáme, aby sa konečne mohol napiť. Ír kričí na svoju partiu vedľa v boxe, že koho našiel. Vypytujú sa kde bývame, z kade sme origo, lebo ani oni nie sú hluchí, (aj ked Dodo občas tak trochu dáva ako origo scumbag po 11 rokoch) írsky prízvuk môže mať asi len rodený Ír. Zachvíľu Íri bavia celý bar, tak sa rehoceme, že utekám na vécko aby som sa nepočúrala... Íri majú v partii aj babku, tá sa baví najviac. Cestou k baru sa pristaví pri mne a hovorí mi: „Čo sa stane na lodi, musí zostať na lodi!“ Ja rehot a vravím jej: „Toto akoby som už niekedy počula“. No musíme ísť tancovať, lebo tento bláznivý Ír nás všetkých po jednom ponosí na parket ...
Comments