Popoludnie v práci ako každé iné. Finišujem ešte reporty, kontrolujem či sme všetko urobili počas dňa a čo ešte ostáva. Zrazu príde za mnou kolega z iného tímu a hovorí: "Mám na linke Maďara, láme angličtinu, vôbec neviem čo chce, nechceš si s nim pokecat ?" Ja že jasné. Pozdravím ho po maďarsky, pýtam sa čo je problém, ako môžem pomôcť a on hneď nato: "Už teraz hneď mi pomáhate!" Vidím cez telefón ako sa usmieva. Dopredu sa ospravedlňujem, že som už sto rokov nehovorila po maďarsky, on ma v tom momente zastaví, že to nevadi, všetko je super. Tak si pokecáme, vysvetlí čo potrebuje, ja mu poviem ako to má vyriešit a on hovori: „Neviete si ani predstavit aké som mal štastie, že som s vami mohol hovoriť. Veľmi sa teším. Ja vám veľmi pekne ďakujem a želám vám taký úžasný víkend aký budem mať ja“.
Najlepšie na tom je, že aj mne zlepšil celý deň, už som sa len usmievala zvyšok dňa...
Navyše ma ešte pobavil další kolega keď sa ma opýtal: „To akým jazykom si hovorila? To nebolo asi po fínsky (fínštinu u nás v office počuť bežne). V živote som taký jazyk nepočul.“
Takže nikdy neviete, kedy sa Vám vo svete zíde aj taká pre nas obyčajná maďarčina. Pravdou je, koľkými jazykmi hovoríš... tým si šťastnejší.
Comments