Kde sú tie časy, keď sme hovorili 30ročným že „starí“ v naivnej viere, že nás to nikdy nepostihne. A postihlo. Pred 30kou som si vravela: „ Po týchto okrúhlych narodkách už dám nejakú tú okrášľovaciu generálku“ . Narodky sme oslávili, poriadne sme sa dali dole s kamoškami a ísť na generálku s mojím face-om ma ani nenapadlo. Prešla aj 40-ka a stále som ešte bez omladzujúcich zásahov. Aj môj muž nesie na tom určitú vinu. Stále mi hovorí, že ešte netreba, ešte je to stále dobré, že veď ani nemám vrásky, ale som si istá, že nie je objektívny, sú tam aj trošku sebecko-zištné dôvody. Viem to, lebo zrak mi ešte slúži. Ale musím povedať, že po 40ke som začala cvičiť tvárovú gymnastiku. Naštartovalo ma, keď som videla ako vďaka nej Emma Tekelyová vyzerá po 60ke. Už len ten tam hore a ona vie, či je to fakt len vďaka tvárovej gymnastike, ale myslieť treba pozitívne, veď čo keď... Nezabudnem na prvý deň, keď som s tým začala, nerozumne pred mojím mužom. Neznalý, nechápavo a pochybovačne na mňa pozeral a ja som si hneď sľúbila - nie, nie cvičiť budem už len bez jeho prítomnosti. Tak sa mi to nejaký ten rok darilo, až doteraz. Dodo už na moje cvičenie aj zabudol, ja poctivo stále cvičím. Nedávno ma prekvapil, keď nečakane vošiel do izby, ja v jednej z tej zaujímavých, pre nezainteresovaných, strašidelných grimás. Zhrozený vykríkol „Preboha! Čo a ti stalo?? Máš migrénu ??“ (a to som nikdy migrénu nemala) Ja rehot: “Nie, len tvárovú gymnastiku“. Hneď mu doplo a radšej ma zase nechal samú. Dodo je na tom asi lepšie ako ja. Pred pár dňami si kupoval pivo v samoške. Nahodený v teplákoch, šiltovka na hlave, predavačka v kase sa naklonila a pozrela mu pod šiltovku, či už má 21. Happy day! Zase ja keď som bola v samoške, niečo som hľadala na spodnom regáli, čupla som si dole v úzkej uličke. Naťahujem sa do regálu a zrazu jedna pani za mnou mi hovorí. „Nože moja zlatá, trochu sa hegni, nech môžem prejsť“ . Ja som hneď vyskočila na nohy, ospravedlňujem sa: „Prepáčte, nevidela som vás “ . Ona na mňa kuká zaskočená a že: “ Jaaaj, prepáčte, myslela som, že ste mladučké dievča, teenagerka“ No ja jej len toľko: „Tak to vám teda pekne ďakujem“. Keby som bola slabšia povaha, možno by mi aj pokazila deň... Výzor je jedna vec, no zdá sa, že nie len tu nám náš vek dáva zabrať. Nedávno sme leteli domov na Slovensko. Ako obyčajne sme vždy doslova „rozlietaní“ , lebo dovolenka je stále kratšia ako náš zoznam aktivít čo chceme stihnúť. Štvrtok sme prileteli do Bratislavy, piatok strávený doma v Banskej Bystrici, sobota smer Rimavská Sobota navštíviť rodinu, nedeľa domov do Banskej Bystrice. Pondelok skoro ráno sme boli objednaní na preventívnu prehliadku k našej lekárke. Mali sme byť úplne prví, ráno o 8:00, čo je pre môjho muža, ktorý nevstane skôr ako na obed, nenormálny čas. Ale zaprel sa, dal to, skoro ráno sme v čakárni. Sestrička nás zavolá dnu, nakukne do kariet a obráti sa na môjho muža: „Je to smiešne, ja viem, ale vaša poisťovňa, vzhľadom nato, že ste dovŕšili istý okrúhly vek, vyžaduje, aby sme vám urobili testy na začínajúcu demenciu“. Tak sme sa zasmiali, no keď sa musí, tak sa musí. Testy sú v podstate jednoduché otázky, treba len odpovedať. Sestrička dáva prvú otázku: „Aký je dnes deň?“ A Dodi hneď bez rozmýšľania: „Štvrtok“ . Sestrička odlepí oči od papierov, neveriacky pozrie naňho. No vysvetľujte teraz, že vy ako človek na dovolenke, trochu strácate pojem o čase a ešte k tomu ste každý deň niekde inde. Našťastie nás pozná, usmeje sa, potvrdí, že pozná dovolenkový syndróm, no to už len ona a poisťovňa vie čo napísala do papierov... Ja dokážem excelovať aj doma. Varím môjmu mužovi, na jeho želanie, obľúbené šafránové krémové rizoto. Nič nechutí a nevonia tak ako šafránové rizoto. Šafrán, drahší ako zlato, rozpoznáte v jedle hneď. Podarilo sa, vyzerá skvelo, dala som všetky fajné veci a niečo aj naviac. Dodo ochutná, pozrie na mňa, do taniera, zase na mňa sa hneď otázka: „Si si istá, že si tam dala šafrán?“ Zamyslím sa, dám rýchlu rekapituláciu môjho varenia v hlave a konštatujem: „Hmmm, nie, zabudla som, sorry .“ Tak možno nabudúce... Starnutie je asi jediná spravodlivosť na tomto svete, ak vôbec nejaká existuje. My, čo máme to privilégium starnúť, ostáva nám len tešiť sa z toho, lebo nie každému je to dopriate. A hlavne, vrásky vidno najviac vtedy, keď sa smejeme a smiech prebije všetky vrásky sveta!
Comentários