...a ďalšie narodky, okruhle

Dnes ráno, keď som si otvorila laptop, pred prvým online meetingom a ešte bez makeupu, zbadala som dátum, prvé čo ma napadlo: “Preboha, len nech mi môj muž nedá na tortu toľko sviečok, koľko mám dnes rokov!” Jasné, že správny počet by sa na normálnu tortu ani nezmestil, ale keďže sa dajú kúpiť sviečky v tvare čísiel, a môj muž je až príliš v obraze, iste ho už napadlo vybrať práve tieto.

Pozn.: Žiadna žena, čo už trošku dávnejšie oslávila 20ku (ale aj 30ku), nechce vidieť sviečky na torte! To nehovorím všetkým, my ženy to vieme, len tak mimochodom toto je poznámka pre moju rodinu.

Tak som si povedala: “Vek už nato mám, idem si dať vyšetriť zrak. Som si istá, že potrebujem okuliare. Pravda je, že keď 10 hodín a viac kukám každý deň do laptopu, už to nie je ono. Ako vravíme: “Vek neodrbeš!”

Očná optika v najbližšom shopping parku v Prahe. Sedím sa stoličke pred prístrojom, pani mi pozerá do očí, skončí a chystá sa checknúť ako vidím na diaľku. Ja jej rýchlo vysvetlím, že s tým problém nemám, prečítam jej aj tie najmenšie písmenká a ešte raz vysvetľujem, že zle sa mi čítajú len miniatúrne texty. Ešte dodám, že zrak sa mi zhoršil tento rok, bude to asi vekom. Ona sa na mňa udivene pozrie a vraví: “Vždyť jste taková mlaďounká, to nemúžete mít s tím problém. Kolik je vám let?”. Môj muž vyprskne od smiechu a ja bez rozmýšľania hrdo vyšplechnem svoj vek. Pani sa zatrasie, poskočí jej ohryzok 2x v krku, tak ja hneď dodávam: “Ale ďakujem vám pekne. To bolo milé.”

Tak teraz neviem, bol to najkrajší darček na moje narodky alebo teta (možno mladšia ako ja) potrebuje silnejšie dioptrie??