Piatok. Ako obyčajne máme rande s mojím mužom v našej „village“ . Ako obyčajne končím o hodinu skôr. Tentokrát musíme ísť do poisťovne, končí mi zákonná poistka na auto. Každý rok nacvičujeme to isté.
Zaparkujem pred samoškou, vystúpim z auta, vedľa mňa vystúpi z auta aj írsky dedko a kričí na mňa: „Honey, kde je tu parkovací automat, musím si kúpiť lístok “. Som zaskočená a hneď mu aj vysvetľujem: „Nemyslím, že sa tu platí za parkovanie. Toto je nákupná zóna“. On sa nevzdáva a ukazuje na veľký nápis o parkovaní. Nikdy predtým som si to tu nevšimla, tak rýchlo čítam a hneď ho aj ukľudňujem: „Môže sa tu parkovať 3 hodiny zadarmo, vyhradené pre zákazníkov“ Dedko úsmev od ucha k uchu a vraví: „It's briliant ! Thank you“. Dedko si asi zabudol dnes brýle alebo vie čítať iba v gaelštine. Rozlúčim sa s ním a idem na to rande...
S Dodom a stretneme pred poisťovňou, zmierení s tým, že tu strávime minimálne pol hodinu. Vojdeme dnu, málo ľudí, však aj všetko sa rieši cez net alebo telefón, ale to čo chceme my sa inak nedá. Rozmýšľam dokedy tu ešte tento office nechajú keď tu už prakticky úrady pre verejnosť takmer neexistujú. Ešte aj keď vojdete do banky tak vás pošlú k automatu alebo do kabínky s telefónom.
Poišťovák, mladý ryšavý Ír, nás hneď zavolá k sebe, ukazujem mu papiere čo mi poslali a vravím: „Chcela by som obnoviť poistku, ale zase ste mi vypočítali 770€, skús niečo s tým urobiť“ Chalan kuká do compu, uistí nás že aj minulý rok sme to mali približne tak, čo my dobre vieme, ale stále sa tvárime, že mu veríme, že niečo vymyslí. Po pár sekundách povie: „690€, to je max čo viem urobiť“. Pozrieme sa s Dodom na sebe, obidvom nám je jasné, že to je najlepšia cena čo sme kedy mali (pred siedmimi rokmi mi vyrúbili 2500€ ako novému rezidentovi v Írsku). Dodi ešte zahrá: „No dobre keď sa už viac nedá dať dole, je to stále lepšie ako nič“, vyťahuje hneď aj kreditku a vraví mu: “Hneď to aj zaplatím“ . Ír kukne na mňa a ja musím: „ ...a pre toto som ho zobrala sem so sebou“. Všetci rehot a chalan dodáva: „A stavím sa , že teraz idete rovno do shoppingu na nákupy“. Prikývnem: „Presne tak. Ako vieš? “ Zase všetci rehot, potom sa Dodo zháči a vraví: „To vôbec nie je funny“. Chalan asi za jednu minútu vytlačí všetky papiere, Dodo zaplatí a hotovo, môžeme ísť. Trvalo to celé asi 5 minút. Odchádzame a môj muž mu ešte na rozlúčku povie: „You made my day“.
Dáme ešte kávu a snack v našej obľúbenej kaviarni a go - Shopping centre. Dodo začal zas behať, veľmi sa teším, takže si musí dokúpiť športovú výbavu. Ideme do jeho obľúbeného obchodu, on do športovej sekcie, ja do detskej, pozrieť niečo pre našu princezku. Zachvíľu príde za mnou s perfektným Lee Cooper, na írske pomery zimným, kabátom a vraj že čo našiel pre mňa. Hovorím si OK, pekný, niežeby mi bol treba ďalší, ale OK, takýto ešte nemám. Dodi sa smeje a ukazuje mi cenovku: „6€“ . Pozerám, sme zvyknutí na výpredaje, ale toto je fakt extrém. Asi sa pomýlili a nalepil zlú cenovku. Ale za pokus to stojí, berieme všetko čo Dodo pozbieral a ideme k pokladni. Zaplatíme, checkujeme blok a fakt 6€. Dodove športové ponožky boli drahšie. Víkend sa dobre začal. Majte aj vy skvelý víkend! Poriadne si ho užite!
Comments