Koronaviruskriza a my ostatní v Dubline

Ked sa vírus rozkokošil v Číne hneď na začiatku tohto roku, bolo veľmi naivné predpokladať, že sa nedostane do celého sveta. Možno keby lety z Číny boli zrušené hneď, možno... aj tak si myslím, že by si cestu k nám našiel. Teda vedeli sme o tom. Minimálne už 2 mesiace vieme, že je to tu, že treba sa trošku o seba postarať a nielen čakať na politikov. Tí sa aj tak najviac starajú o seba, aj keď teraz hrajú divadlo akí sú zúfalí a starostliví a ako nespia... treba ich odmeniť za ich výkon - Oskarom. Ale o tom som nechcela. Teda my si tak doma, v Dubline, pomaličky robíme zásoby už pár týždňov, nič extra, pár potravín, čo sa nepokazia. Naplnili sme postupne mrazák, pár balíkov cestovín, 2 kg múky do rezervy, aby som mohla upiecť chlieb, keby sa nedalo ísť do obchodu, atď. Raz za týždeň ideme na nákup a dokúpime čerstvé veci + niečo malé navyše. Včera mi môj muž vraví: “Počula si? Dnes zavreli 5 Tesco supermarketov. Ľudia sa pobili o toaletný papier.” Síce bolo to v “skumbáckych ” štvrtiach, ale aj tak že hrôza. Ja už viac ako týždeň robím z domu, tak to už aj ostane kým celá koronavíruskríza nepominie. Všetky naše meeting, porady, rozhovory bežia online. A tak sa smejem aj za compom. Kolega dnes vraví: “Dnes skončím skorej, musím ísť zabiť niekoho do Tesca, malej došli plienky. Ak sa mi to nepodarí, budem musieť svoju polročnú dcéru učiť na nočník.” Ďalší kolega sa pripojí na chat s pozdravom: “Dávajte si všetci pozor pri nakupovaní, je to vojnová zóna.” Ja sa tak pozerám na naše skromné, ale myslím efektívne, zásoby a rozmýšľam nahlas: “ Potraviny, s menším dokupovaním ovocia a zeleniny, nám vydržia na mesiac. Drogérka aj 3 mesiace. Ale čo vlastne budeme doma robiť zavretí celé mesiace??” Môjmu mužovi zasvieti kontrólka, postaví sa pred svoju policu s vínom a vraví: “Máme len 10 fliaš. Toto som podcenil, to musím napraviť” A čo doniesol večer domov?? Fľašu whisky 😀