Streda večer, pýtam sa môjho muža či ma plán na víkend a on pohotovo: „Mám“. Vravím: „Super! To som zvedavá.“ A Dodo že: „ Aj ja.“ Jasné, nič nemá.
Sobota popoludnie, zatiaľ celý deň leje ako sa na poriadny jesenný írsky deň patrí. U nás v telke v kuse beží rugby, teda pre Doda raj na zemi. Nachvíľu odtrhne oči od zápasu a vraví: „Mohli by sme večer ísť na pizzu, naposledy keď sme boli v centre, hneď pri vlakovej zastávke bola taká pekná malá talianska reštika, tam sme ešte neboli." Hovorím si, super, pizzu som už nejedla 100 rokov, môžem občas zhrešiť, ide sa. Nieže by sme nemali dosť reštík a pubov aj v našej štvrti ale City je City. Vlakovú stanicu máme asi tak 10 min pešo od nášho domu, blížime sa k zastávke a vidíme ako náš vlak – prázdny odchádza. Prišiel o 3 min skorej a aj odišiel. Mohli sme mu len ak tak zamávať. Super, ďalší vlak do centra ide o hodinu. Nevadí. Ideme ešte kúsok pešo smerom k hlavnej, taxíky jeden za druhým, za 2 minúty sedíme v taxíku. Taxikár - Ír, pustené rádio a čo počúva? Rugby zápas. Dodi hneď, že treba dať hlas, ako na potvoru akurát hrajú Íri. Dodo a taxikár - najväčší experti na hru a už ide debata... Ja sa môžem tak kukať z okna alebo do mobilu. Za pár minút sme v centre. Dodi vraví, že už nás môže aj vyložiť, vystupujeme, sme na druhom konci Pearse Street (a tá je fakt dlhá), takže ja samozrejme zas netuším kde sme, nevadí, mám so sebou živý navigačný...
Vchádzame do reštiky – maličká útulná, okrem 2 chalanov za barom nikto. Hneď sa pýtam: „Ešte máte otvorené?" Oni s úsmevom, že jasné a či budeme jesť. OK, tak potom treba ísť po schodoch dole. Dostaneme sa v podstate do pivnice, ale zároveň do veľmi stylish talianskej reštiky, nie do takej s bielo- červenými kockovanými obrusmi, ale fakt „posh“. Na podnikoch v centre ma baví, že keď idete do talianskej, celý personál sú Taliani. V španielskej – Španieli, čínskej a japonskej – šikmookí, atď. Milo sme boli prekvapení vlani, keď sme tu mali rodinu zo Slovenska. Bookla som stôl v klasickej írskej vychytenej reštike (starý prerobený kostol). Pri vchode nás privítala hosteska, vravím, že máme rezervačku a ona že z kade sme? Prezradíme a ona spustí na nás čistou slovenčinou. Bratranec hneď duchaprítomne: „Ani som nevedel, že tak dobre rozumiem po anglicky“
Takže aj v tejto, taliansky šéfko nás usadí k stolu pre dvoch, prinesie všetko čo treba a pýta sa, čo si dáme. Dodi bez rozmýšľania, že predjedlo, ale šéfko ho zastaví: „ Malé alebo veľké“ Môj muž hneď vo veľkom štýle: „Veľké! Budeme shareovať“. Šéfko dá ruku v bok a vraví: “No, počkaj, počkaj, čo budete jesť druhé? “ Vravím mu, že asi pizzu (majú v Menu pre mňa perfektnú vegetariánsku). Šéfko nato: „Tak to vám stačí malé predjedlo, aj to vám bude dosť! “ A je rozhodnuté. Mal pravdu, prinesú taký obložený tanier, že sa ledva zmestí na stôl. Šéfkovi to predsa len nedá a položí obvyklú otázku – z kade sme. Keď žijete chvíľu v Dubline, naučíte sa veľmi rýchlo rozoznávať prízvuky. Uhádnete hneď Američana, Španiela, Taliana, Francúza (tí sa nezbavia prízvuku ani za 30 rokov)... S nami majú trochu problém, nevedia či sme Poliaci, Rusi, Litovci alebo čo presne z východnej Európy. To, že existuje Slovensko, málokto tuší. Teda na otázku: „Where are you from?“ Odpovedáme: “Slovakia". Talian rozhodí ruky a vykríkne: "Marek Hamsik! (píšem ako povedal) To je môj kapitán! Ja som z Neapole. On je boh! Milujem ho". Nakloní a k môjmu mužovi a pokračuje: "Ale mám tu jedného mladého, ten fandí Juventusu, asi ho vyhodím.“ Dodo súhlasne prikyvuje a vraví: „Hanba mu! Celý podnik sa volá Caffe di Napoli, nemôže byť predsa Juventus fun. Nehorázne! Musím ti povedať, Hamšík je z môjho hometownu – Banská Bystrica “ Tak a Dodo má zase nového kamoša.
Zaplatíme, odchádzame, šéfko nám beží oproti, podáva ruku Dodovi a prstom ukazuje na mladého Taliana za barom: „ To je on!“ Dodi podíde k chalanovi bližšie a varuje ho: „Mal by si zmeniť názor. Je to v tvojom záujme!“ So smiechom odchádzame, šéfko nás vyprevádza ako vážených členov rodiny.
Vyzerá to tak, že ešte stále máme byť načo hrdí, keď už ten hokej máme dodrbaný...
Comments