Prvá cesta skoro ráno o 9:00 späť na letisko požičať si auto. Sadáme na Metro, po jednom prestupe sme na letisku. Dostaneme sa z podzemia rovno pred Terminál 1. Blbé je, že požičovňa nemá autá priamo na letisku, ale musíme sa zviesť transferom do ich garáže. Zbadáme chlapíka s logom požičovne, v ruke má papier. Dobré je, že si nájdeme meno na jeho zozname. Nasadáme do vanu, už ako poslední klienti, čakáme na štart. No niekde to viazne. Náš chlapík sa vykecáva s policajtkou a nehrnie sa opustiť letisko. Pýtame sa ho čo je problém a on len že: „Police“. No dobre, veľa z toho nevieme, zatiaľ trpezlivo čakáme. Keď je to už vyše polhodiny, Kanaďan sediaci za nami sa už neudrží, dobre nas**tý vystúpi, podíde k nemu a policajtom a pýta sa čo je problém. Chvíľu strávi s nimi vonku, vráti sa, my všetci sa na neho obrátime, že čo zistil, on len že: „Hovoria veľmi slabo po anglicky, nie je jasné čo je vo veci, zrejme problém s chlapíkovým vodičským preukazom “. No super. Už keď je to skoro hodina čo čakáme, pýtame sa zamestnanca požičovne znova, či už môžeme konečne ísť, lebo ako sa vraví „ time is running“ ale on len pokrúti hlavou, že nie. Vravím Dodovi:“ Povedz mu, že nie je problém, že odšoféruješ ty, nech ťa pustí“. Našťastie, konečne príde druhé auto so šéfom firmy. Ten, s veľkým úsmevom sa zvíta s policajtmi, vytiahne peňaženku, zaplatí zrejme pokutu a všetko je vybavené, môžeme konečne ísť. Zvyšok už ide hladko, sme v ich systéme, obligátne otázky a odpovede, podpisovačka, atď. Starší pánko, Kanaďan, je dobrý. On a jeho partia, štyria dokopy, sa chystajú travelovať po celom Portugalsku, tak vraví: “No, preto že sme čakali na letisko hodinu, očakávam, že mi ponúknete poriadny GPS navigačný grátis“. Personál vyvalí oči, ževraj to môže rozhodnúť len šéfko, ale šéfko sedí vedľa v presklenej kancelárii, takže Kanaďan mu zaklope. A vybaví. Keď to vidím, hovorím si, aj my budeme chcieť. Dokončíme všetky papiere a vravím : „S navigačným pre nás čo bude?“ Slečna trošku habká, znova že to len šéf môže rozhodnúť, ale šéfko medzitým zmizol. No dobre, nezbláznime sa. Nasadáme do auta a zisťujeme, že navigačný je v aute a aj funguje, len treba nastaviť jazyk. Uvidíme, koľko dnes stihneme vďaka zdržaniu, ponáhľať sa nechceme, stále pohoda. Prvá zastávka – Belém. Špeciálne chceme vidieť Belem Tower, postavený v 16. storočí, stále je hlavnou atrakciou v Lisbone, 6 km od centra mesta. Pôvodne bol postavený na brehu rieky ako základňa obrany mesta, no dnes stojí vo vode. Dorazíme do Belému, hľadáme parkovanie, pýtame sa policajta, kde by sme mohli zaparkovať, ten nás naviguje na blízke veľké podzemné parkovisko. Dostaneme sa von, ocitneme sa medzi dvoma obrovskými modernými budovami. V jednej je galéria a veľmi fancy reštika s výhľadom na rieku Tejo vlievajúcu sa do Atlantiku. S úsmevom nás veľmi slušne vyhodia, lebo je ešte tesne pred obedom zatvorená. V druhej, architektonicky veľmi zaujímavej, je niečo ako klinika s ordináciami. Jasné, že vojdeme do nej, trochu sa poobzerať. Pravda je, že stavať vedia, tak ako aj Španieli. Nádherná moderná budova, štýlový interiér, vo vnútri záhrada s palmami, super bufet, hneď si dáme ľahký snack. Spokojne vyrážame vpred k Belémskej veži, vidíme ju pred sebou. Je tu rušno, vrcholia prípravy na celovíkendový hudobný festival, všetko je situované tak, aby pri televíznych prenosoch bola Belémska veža, perfektne osvetlená, v pozadí hlavného stage-u. Neskôr v noci sme to videli v telke, symfonický orchester hral s rockovými kapelami a DJ-mi, vyzeralo a znelo to super. Napriek tomu sa do Veže dalo dostať, plno turistov, slnko pečie ako v strede leta. Ideme ďalej, len pár metrov je socha s múzeom vo vnútri, o ktorej sme ani nevedeli - Discoveries Monument - predstavuje trojplošnú loď, pripravenú na vyplávanie, so sochami dôležitých historických postáv z portugalskej histórie. Je horúco ako v pekle, konečne smer pláž. Máme v pláne dve. Uvidíme kam sa až dostaneme. Navigačný v aute stojí za prd. Vôbec neukazuje pláže, len mestečká s rovnakým názvom. Tak aj prvú pláž prepásneme, ideme k ďalšej - Praia do Tamariz, v podstate patrí k mestečku Estoril, známe pre všetkých fanúšikov tenisu, je to niečo ako malé Monako vďaka svojim početným kasínam. Pláž vyzerá dobre, lehátka pod slnečníkmi, no my ideme rovno na terasku dať si ľahký obed. Lepší šalát s quinou som v živote nejedla. Čašníčka, mladé dievča, je bohovská. Vedľa nás sedia Angličania a pýtajú sa jej čo je v jednotlivých jedlách. Ona, so slabou angličtinou, vôbec nedbá čo sa jej pýtajú, rozpráva im svoje story o tom, čo ona má rada, čo ona zvykne jesť a piť svojou lámanou angličtinou. Pobaví nás všetkých. Dojeme, kúpime si lehátka (2 lehátka pod slnečníkmi asi tak na 3 hoďky za 30€, pritom auto máme na 3 dni za 27€ - this is life ). Konečne poriadny relax. Keďže celý deň pečie, my na slnku, Dodo si dáva dole tričko a už je rovno opálený na farmera, teda ruky opálene a biele tričko na sebe aj keď sa už vyzliekol. Skúsime vodu, studená, presne ako u nás v Írsku, však nakoniec je to ten istý Atlantik len s tým rozdielom, že je tu asi 40°. Ľudia sa kúpu, ako keby bola teplá. Tak skúsime aj my. Pomoceme sa po pláži, objavíme asi 2 prírodné bazény urobené na pláži, poobzeráme bufetovú promenádu, fajne je. Už sme tu snáď všetko videli asi po asi po 3 hodinách, ideme ďalej smerom „domov“, no chceme sa zastaviť ešte na pláži, ktorú sme prepásli, tentokrát sa spoľahneme na google maps v mobile. Hneď aj zapínam rooming a go! Smer - Praia de Carcavelos. Našli sme. Dlhočizná piesková pláž, plno ľudí na pláži, ešte stále sa kúpu. Nájdeme si terasu s ležadlami, kreslami, poriadnym barom a DJ-om. Hudba bije, sangria je fajná, užívame si teplo, hudbu a dovolenkovú náladu. Až keď slnko takmer zapadne zbierame sa domov. Cesta lemuje pobrežie, výhľad je fantastický, zas príjemne unavení, tešíme sa na večer. Na večeru ideme do Alfamy, do starej štvrte, presne nad našim dočasným domovom, kde v krčmách a reštikách hrajú Fado (gitarová portugalská ľudová hudba). Pomaly si už zvykáme na to, že v reštikách, aj keď nechcete, tak vám prinesú predjedlo, najprv sme si mysleli, že je to pozornosť podniku, ale potom sme zistili, že vám to dajú zaplatiť ako keby ste si to objednali. Ešte malá prechádzka cestou domov s výhľadom na rieku Tejo, tma už ako v rohu a my sa už tešíme na zajtra, plán - ďalšie pláže portugalskej riviéry.
Comments