My ženy to poznáme asi všetky. Veľká taška = veľký bordel. Ja osobne neznášam malé kabelky, milujem veľké tašky. Je tu len jediný háčik, keď niečo v nej hľadáte, máte problém to rýchlo nájsť. Vraciam sa domov z práce, môj muž ma vyzdvihne na polceste a ideme na nákup. Zrazu si spomeniem, že potrebujem rýchlo niekomu zavolať. Lovím v taške, ani bohovi násť ten prekliaty telefón. V zúfalstve vykladám veci z tašky, polovica obsahu je už v aute na sedadle, môj muž na mňa neveriacky pozerá, aj keď vie, že sa to často stáva. Po chvíli sa nezdrží a vraví: „Načo sú ti také veľké tašky? Nemusíš si furt v nich nosiť proso! " A ja hneď že: „Akože nemusím?? A čo budem potom jesť??“ Pravda je taká, že ak si nesiem obed do roboty, často je to pšeno pripravené na rôzne spôsoby, je to pre nás vegetariánov jedna z najhodnotnejších potravín. A pšeno je vlastne olúpané proso, čo môj muž vôbec netuší. Prídeme domov, prvé čo urobím, zoberiem veľké nožnice a vybalujem čerstvé kvety, poodstrihujem stonky, dám do vázy… chcem odložiť nožnice a nešťastne mi vypadnú z ruky. Spadnú rovno do tašky s nákupom a zapichnú sa do jedinej plechovky s pivom, čo si môj muž kúpil na víkend. Pivo strieka z tašky, Dodo pribehne, zhrozene pozerá na tašku, zbledne, myslím, že aj slza mu vbehne do oka a len zdesene zhíkne: “Čo si mi to urobila?” A mne je tak smiešne, ale držím sa statočne a len poviem na svoju obhajobu: “Sorry, to bola nehoda, to som vôbec nechcela.” Ale v skutočnosti, čo ma prvé napadne: “To je karma.” Ponaučenie: „Netreba si nikdy robiť srandu zo ženy a z vegetariánky už vôbec!“
Comments